Terapiu dotykom vnímam ako fascinujúci most medzi vedou a čistou ľudskosťou. Neberiem to len ako "masáž". Je to zámerná forma komunikácie cez kožu, ktorá má cieľ obnoviť rovnováhu v tele aj v mysli. Z čisto technického pohľadu je to aktivácia nášho nervového systému. Keď sa nás niekto dotýka s liečebným zámerom, telo začne produkovať "koktail pohody". Napríklad oxytocín - hormón dôvery. Znižuje kortizol, prirodzený pokles stresových hormónov. Dotyk stimuluje aj blúdivý nerv, ktorý prepína telo z režimu "bojuj alebo uteč" do režimu "oddychuj a tráv". Dotyk hovorí "vnímam ťa, si tu v bezpečí". Pre ľudí, ktorí zažili traumu, alebo trpia úzkosťami, môže byť bezpečná terapia dotykom spôsob, ako sa znova "nasťahovať" do vlastného tela, od ktorého sa možno mentálne odpojili. Dotyk je najstarší liečebný nástroj ľudstva. Predtým, než sme mali lieky proti bolesti, alebo psychológov, mali sme inštinkt položiť ruku tam, kde to bolí. V dnešnej digitálnej a často "bezdotykovej" dobe (kde sme všetci spojení cez wifi, ale málokedy fyzicky) vnímam terapiu dotykom ako kľúčovú protiváhu k osamelosti a preťaženiu z technológií. Dotyk je v podstate hranica "kde končím ja, začínaš ty". Je to jedinečný zmysel, ktorý je bytostne obojsmerný – nemôžme sa niečoho dotýkať bez toho, aby sa to nedotýkalo nás. Dotyk nás uzemňuje v prítomnosti. Je to "návrat k bytiu". Je to pripomienka, že nie sme len dáta, alebo myšlienky, ale aj hmota, ktorá má svoju váhu a miesto v priestore. Telo nie je len "objekt", ale je to spôsob, akým zažívame svet. Dotyk vyžaduje veľkú dávku dôvery. V momente, keď niekomu dovolíme vstúpiť do našej zóny, skladáme brnenie. Je to akt radikálnej zraniteľnosti. Terapeut, ktorý sa dotýka klienta, prijíma zodpovednosť za jeho krehkosť. Je to tichý dialóg, kde slová nie sú potrebné, pretože ruky hovoria jazykom prijatia bez posudzovania. V západnej filozofii často uvažujeme o človeku ako o izolovanej jednotke "Myslím, teda som.". Dotyk však tento názor rozbíja. Cez dotyk zisťujeme, že existujeme len vo vzťahu k iným. Terapia dotykom teda nie je len oprava svalu, je to filozofické potvrdenie našej vzájomnej prepojenosti. Lieči ten základný existenciálny pocit, že sme na svete úplne sami. Ak je vedomie väzňom v hlave, tak koža je jeho jediným oknom do sveta. Cez toto okno terapia dotykom "vetrá" nahromadené emócie, ktoré sme nevedeli pomenovať slovami. Je to vlastne fyzická empatia. Fyzický kontakt je pre náš mozog biologickým signálom bezpečia. Emócie nie sú len v hlave, ale sú rozosiate po celom tele. Psychickú bolesť dokáže dotyk neutralizovať. Hovorí sa tomu aj pre-reflexívne vnímanie. Terapia dotykom je mocná pri riešení vecí, na ktoré sú slová prikrátke – ako hlboký smútok, trauma, alebo pocit odcudzenia po konflikte. Terapia dotykom nie je len fyzickým aktom, je to spôsob, akým komunikujeme so svojim telom. Som tu, aby som Vás sprevádzala procesom regenerácie a obnovy vnútornej sily.

Pomocou láskavého dotyku a prácou s energiami sa vyživuje telo, aj duša.